Zodpovednosť za vlastné zdravie

Ladislav Špringel (25. května 2012)

Zdravie je najväčším bohatstvom každého človeka. Zároveň sa ale vraví, že zdravie sa za peniaze nedá kúpiť. V dnešnom svete sa ale často správame tak, ako keby sa to dalo. Niečo nám je, necítime sa dobre, zájdeme za lekárom nech nám niečo predpíše, ten nám dá recept, vyberieme si lieky (často nie zrovna lacné) a čakáme, že nám pomôžu.

Ako keby to bolo také jednoduché, ako keby na každú chorobu existovala pilulka, ktorá ju odoženie. Lieky vedia pomôcť, to áno, ale naozaj ich chceme užívať dlhodobo, niekedy až do konca života? Nebojíme sa ich vedľajších účinkov? Je takéto „zdravie“ naozaj skutočné? Je to to zdravie, ktoré sa vraj za peniaze nedá kúpiť?
Podľa mňa nie. Takéto ľahké to podľa mňa nieje. Ak je teda zdravie naozaj také bohatstvo, tak by sme sa oň mali adekvátne starať, „neodfláknuť“ to len návštevou u lekára a užívaním piluliek. Naše zdravie nemá v rukách náš doktor, ani lekárnik, ale predsa mi sami. A preto len na nás záleží, či sa budeme cítiť dobre, či budeme fit, jednoducho, či budeme zdraví.
Keď si to uvedomíme, prídeme na to, že je to naozaj veľká zodpovednosť. Záleží na tom, čo jeme, kde žijeme, akú vodu pijeme, aký vzduch dýchame, na fyzickej aj psychyckej aktivite, dokonca aj na tom, medzi akými ľuďmi žijeme, aké s nimi máme vzťahy, aké máme životné postoje, pocity, či máme čisté svedomie, vysporiadané veci z minulosti... Je naozaj mnoho vecí, ktoré sa môžu negatívne odraziť na našom tele, na našom zdraví. Ľudia na to ale myslia len málokedy, a ak náhodou áno, tak až keď je neskoro. Akosi sme sa o seba prestali starať a zodpovednosť za svoje zdravie chceme posunúť na ostatných. Svoje zdravotné problémy dávame za vinu sedavému charakteru práce, nedostatku peňazí na kvalitnejšie potraviny, nedostatku času na cvičenie a v poslednom čase už aj na genetiku. Všetko sú to ale veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyriešiť. Nedostatok času sa dá vyriešiť vypnutím televízoru alebo počítača, peniaze automaticky ušetríte na elektrine, a ak sa podarí žiť naozaj zdravo tak sa dá ušetriť aj na liekoch. V práci sa dá raz za čas postaviť, počul som už aj o robení kancelárskej práce postojačky, čo je šetrnejšie pre chrbticu. A genetika? Geneticky vrodených porúch je podľa mňa naozaj málo. Kde by sme sa ako druh počas evolúcie dostali ak by skoro každý z nás dedil predispozíciu k nejakej chorobe? To som ale odbočil od témy.

Stali sme sa príliš pohodlní, aby sme sa postarali o svoje zdravie, a zároveň sme stratili ten dôležitý pocit zodpovednosti.
Je pravda, že kým sú ľudia mladí, nemyslia na to, že by raz mali zostarnúť, že raz môžu začat chorľavieť, že prídu zdravotné problémy. Keď sa ale poobzeráme okolo seba, vidíme kopec odstrašujúcich príkladov, ľudí, ktorí s ťažkosťami chodia podopierajúc sa barlami, ktorí nemajú v tvári ani náznak radosti zo života. Niekedy je to naozaj moc smutný pohľad. To nám pripomína, že sa máme o zdravie starať už od mlada, a že to má určite význam.
Ľudia sa snažia svoje nezodpovedné spravanie nejakým spôsobom vysvetliť, ospravedlniť. Veľmi zaujmavým argumentom je to, že život si má človek užiť a že telo má ísť do hrobu zodraté po plnohodnotnom živote, že žijeme predsa len raz. Už niekoľko krát som počul vetu ako „Pre zdravie spravím čokoľvek, len mi nezasahujte do jedálnička a nenútťe ma cvičiť.“ Majú pocit, že by si svoj život napríklad odopieraním nejakého jedla ochudobnili. Ale stojí to za to? Všetko to čakanie v nemocniciach u doktorov, bolesti, na ktoré sa sťažujú, dokonca obmedzenia, ktoré so sebou často choroby prinášajú? Nieje lepšie vychutnať si život čistou mysľou namiesto otupenia, ktoré niektoré lieky alebo vlastne aj ťažké jedlo prinášajú? Vychutnať si celý život s telom, ktoré nerobí starosti, ktoré nás netrápi s bolesťami? To by si mal ujasniť asi každý sám.

Okrem toho, sú ľudia, ktorí sa aj snažili zistit čo najviac informácii o zdravom životnom štýle a zistili, že mnohé si odporujú. Ani sa nečudujem, že ich to odradí od snahy o čo najlepšie stravovanie. Musím uznať, že tie informácie sú často mätúce, protichodné, zaoberajúce sa velmi špecifickými záležitostami vytrhnutými z kontextu. Bežný človek ktorý vidí, že jeden článok tvrdí niečo, další niečo úplne iné, sa na to vykašle a neriadi sa ani jedným. To je naozaj škoda. Keďže sa vám dostal do rúk tento časopis, informácie pravdepodobne už hľadáte. Tu dostávajú význam ŽIVÉ MNOHOSTI, ktoré sa Vám snažia predostrieť logické, mnohými ľuďmi vyskúšané znalosti.

Začať práve so zmenami v stravovaní je dobrý nápad, zdravotné výsledky sú najvýraznejšie a dostavia sa pomerne rýchlo. Zároveň jesť musíme stále, záleží len na tom, čo si vyberieme.

A prečo skúsiť práve surovú stravu?

Mnoho dôvodov pre zmeny stravy som uviedol vyššie, ja osobne som s tou surovou začal zo zvedavosti. Všetko znelo tak logicky, až som sa divil, že som to skôr sám nevidel. Študujem medicínu a myslím si, že ako doktor by som mal ísť príkladom, byť zdravý tak, ako je to len možné. Chcel som teda zistiť, ako sa teda dá žiť čo najzdravšie. K tomuto pridám takú odbočku. Vedeli ste, že priemerná dĺžka života lekárov je nižšia ako celonárodný priemer? Vážne si chodíme po rady ohľadom zdravia k takýmto ľuďom? Veď to je komické a smutné zároveň.
Další dôvod, prečo začať so surovou stravou, o ktorom som sa dozvedel až dodatočne, je ekológia. Napríklad pri „výrobe“ steaku (230g; patrí tu chov zvieraťa, doprava...) sa do ovzdušia uvolní približne 4kg CO2, při rovnakom množstve syru sú to 3kg CO2 a u 12 vajíčok 3,6 kg CO2. Nie je tam započítaná tepelná príprava týchto živočíšnych produktov. Okrem toho sa při chove uvolňuje do ovzdušia metán, čo je výrazne pôsobiaci skleníkový plyn.
Naproti tomu pripadá na kilo varených zemiakov, kde je započítané aj varenie, necelé kilo CO2. Je to o čosi lepšie číslo, ale pokračujeme ešte ďalej.
Na kilo banánov pripadá 530g (aj s dovozom), jabĺk 500g (lokálne by to bolo ešte menej), pomarančov 510g CO2. Mrkva a podobná koreňová lokálna nenáročná zelenina je jedna z najekologickejších potravín, na jedno kilo pripadá len 24g CO2. Priemerne sa při organicky pestovanej, lokálnej zelenine a ovocí uvolní 440g CO2 na kilogram hmotnosti. Myslím, že je zjavné, že okrem zdravotnej stránky je surová strava aj najekologickejšia.

To je len pár dôvodov, ktoré som považoval za dôležité spomenúť. Každý má samozrejme iné priority, ale aj tak si myslím, že väčšina z Vás si dokáže nájsť dosť dôvodov k vyskúšaniu práve tohto spôsobu stravovania.

Zde máte možnost reagovat na článek, zanechat autorovi svůj vzkaz.

Vaše jméno
Titulek zprávy

Text dotazu či vzkazu
do posledního políčka opište kontrolní text z následujícího obrázku:

kontrolní text